Izrael - Nový profil sa učí zo skúseností druhých

Späť na obsah

Uprostred deväťdesiatych rokov bolo v Izraeli nové politické vedomie. Čoraz viac ľudí namietalo voči izraelskej prítomnosti v Libanone a strate izraelských životov. Niektorí sa vlády pýtali na narušenie palestínskych území. Demonštrácie sa konali denne, najmä na veľkých križovatkách, aby sa na Izrael vyvinul nátlak na stiahnutie z Libanonu. V tom čase existovalo viacero skupín, ktoré viedli hnutia radových občanov – Štyri matky, Matky a ženy za mier a Ženy v čiernom.

Osobne, môj syn sa rozhodol odmietnuť odvod do armády a ja som sa musela viac zapojiť. Začala som hľadať ľudí, ktorí kriticky skúmali veci, pričom som dúfala, že nájdem podpornú skupinu. Mala som suseda, ktorý bol sociálnym aktivistom a začali sme chodiť na demonštrácie na križovatke blízko domu. Tam som počula ženu, ktorá davu prednášala prejav o tom, ako sa zapojiť ešte viac. Na druhý deň som ju zavolaal a povedala mi o študijnej skupine, ktorá sa práve začala stretávať každý mesiac. Skupina sa skladala zo strednej a vyššej strednej triedy bielych (európskych, ako opak mirzachistických, etiópskych alebo palestínskych izraelských) žien, väčšina ako ja, hľadajúc nejaký spôsob, ako by sme mohli o zmene uvažovať spolu, niektoré už boli aktívne v mierovom hnutí, niektoré stratili členov svojej rodiny vo vojne.

V študijne skupine som sa naučila, ako sa pozerať na veci s kritickým, feministickým okom. Rela Mazali, feministka, autorka a dlhoročná aktivista v mierových a ľudsko-právnych hnutiach, bola facilitátorkou. Priniesla materiály, ktoré sme analyzovali, aby sme pochopili, prečo sa veci majú tak, ako sa majú. Prečo je Izrael vojenskou mocnosťou? Prečo je v Izraeli toľko diskriminácie? Aké sú podobnosti medzi pyramídou moci v armáde a civilným životom v Izraeli? Čo je prenasledovanie? Aké sú úlohy žien a matiek? Aké je židovské dedičstvo a akú rolu hrá v Izraeli dnes? (a mnoho ďalších súvisiacich tém)

Hovorili sme o efektívnych hnutiach, od ktorých by sme sa pohli poučiť. Pozreli sme sa na dve rôzne, ale súvisiace juhoafrické skupiny, ktoré pracovali na ukončení apartheidu. Sú rovnako dôležitými príkladmi sily malých sústredených skupín, ktoré pracujú v špirálovom pohybe a získavajú dynamiku.

Študovali sme juhoafrickú Kampaň za ukončenie odvodov, ktorú v roku 1983 „zahájili rôzne skupiny odporu voči vojenskej službe, aby odporovali odvedeniu do služby v apartheide. V roku 1985, po tom, ako boli bieli vojaci rozmiestnení v čiernych mestách, sa množstvo odvedencov nereagujúcich na povolania zvýšilo o 500 percent.“ Diskutovali sme o Kampani za ukončenie odvodov v rámci Relinej štúdie a výskumov ako aktivistky a spisovateľky, v jej pokračujúcej lekcii o militarizácii – najprv cez knihu Jacklyn Cockovej, Ženy a vojna v Južnej Afrike a potom sme pokračovali s výmenou emailov s ňou a ostatnými.

Študovali sme tiež Hnutie čierna šerpa, skupinu nenásilných bielych žien, ktoré použili bezpečnosť svojho privilégia na vzdorovanie apartheidnému systému. Ukázali čierne šerpy aby vyjadrili svoje znechutenie z rasistického systému. Priviazali ich ku stromom, stĺpom, na antény áut atď., kdekoľvek, kde by ich všetci mohli vidieť. Pokúsili sme sa použiť oranžovú šerpu, podobnú čiernej šerpe použitej v Južnej Afrike, ako symbol, priväzujúc ich na každé možné miesto, ale nikdy sme ich nedali dole, v tom čase nefungovali. (Hnutie čierna šerpa bolo inšpiráciou pre Ženy v čiernom, ktoré bolo založené v Izraeli v roku 1987.)

Ale za dôležitý sme považovali ďalší aspekt ich práce. Kým sme čítali o tomto, učili sme sa tiež od juhoafrických žien, jednej bielej, jednej čiernej a jednej indického pôvodu, ktoré v roku 1999 facilitovali seminár, na ktorom sa spojili izraelské ľavičiarky.

Juhoafričania sa nemohli schádzať v skupinách väčších než traja ľudia. Tak sa stretli v skupinách po troch, potom jeden z nich sa stretol s dvomi ďalšími ľuďmi. Juhoafričania pracovali v tomto kruhovom hnutí, používajúc tejto hlbší spôsob tvorenia sietí na to, aby dostali von správu a zapojili sa do dialógu o ukončení odvodov. Je to vecou diskusie s ľuďmi, nie prednášok. Aj keď nájdete niekoho, kto s vami nesúhlasí až na jednu vec, stavajte na tej jednej veci. Jeden na jedného, alebo jeden s veľmi malou skupinou, je efektívnejší. Organizovanie vyžaduje množstvo energie. Každodenný život je ťažký, chce to veľa, aby ste boli aktivistom. Ale vkladanie času do tohto druhu procesu môže byť dômyselné a efektívne.

„Pre náš prvý deň otvoreného štúdia v októbri 1998,“ spomína Rela, „som spísala hlavné princípy, ktoré sformulovala a ktorými sa riadila Kampaň za ukončenie odvodov a dala som krátku diskusiu, ktorá tiež navrhovala možné podobnosti a rozdiely tak, ako som ich videla ja. Vracali sme sa k týmto otázkam z času na čas v rôznych bodoch na našich mízingoch, diskusiách, organizovaní atď.“

Pri spätnom pohľade sme si uvedomili, že toto bola naša zakladajúca konferencia. Nevenovali sme sa založeniu hnutia. Skutočne sme sa chceli dať dokopy a učiť. Udalosti toho dňa a fakt, že sa ukázalo nad 150 ľudí, aby diskutovali a učili sa, nám dalo jasne najavo, že sú tu ľudia, s ktorými by sme mohli pracovať.

Môj syn, ktorý je pacifista, by mohol byť hlavným faktorom v našej skupinovej diskusii, keď sme sa pozerali na problém odvodov a práva na odpor voči vojenskej službe. Niektorí cítili, že odpor voči vojenskej službe bol príliš radikálny a neskôr opustili skupinu. Ale asi 12 z pôvodných 30 alebo koľkých žien, ktoré boli členkami toho, čo vyrástlo na dve študijné skupiny, sú dnes v Novom profile stále aktívne. V auguste 2000 Nový profil diskutoval o iniciovaní Kampane za ukončenie odvodov. Avšak, o mesiac začala Intifáda, čím sa od tejto myšlienky odviedla pozornosť. Teraz sa ku nej vraciame s našou novou kampaňou „Mysli pred odvodom“. Nový profil uznáva odvod ako jednu časť militarizácie Izraela. Aj keby okupácia skončila, stále musíme demilitarizovať Izrael.

Nový profil udržal rovnováhu medzi učením a akciou. Máme dni vnútorného štúdia, rovnako ako otvorené zasadnutia. Máme vzdelávacie kruhy 5 až 7 krát do roka, zvyčajne o témach, o ktorých sa chceme naučiť viac. Niekedy sa na našej mesačnej plenárnej schôdzi zameriavame na veľmi špecifický problém. Tá schôdza je zvyčajne bez hosťujúceho rečníka a sústreďuje sa na rôzne aspekty toho, čo sa môže stať základom pre akciu. Ale pre oddelené študijné dni a učebné kruhy môžeme mať hosťujúcich rečníkov. Ale niekedy je facilitátorom niekto zo skupiny, kto sa naučil niečo konkrétne, alebo je odborníkom na danú vec. Chceme vedieť viac a chceme sa o tom poučiť kolektívne. Nový profil je nehierarchický. Zostali sme aktívnou organizáciou, pracujúcou bez riadiacej rady po 10 rokov. Nič neurobí jediná osoba, ani sa nič neudeje bez analýzy. Nič sa nezmení cez noc. Aby sa skutočne stala zmena, musíme byť vytrvalí. Naše štúdium efektívnych hnutí to dalo jasne najavo.