Južná Kórea - výzvy a úspechy práce v nenásilí

Späť na obsah

Nie je to tak dávno, čo sa pojem „nenásilný spôsob boja“ začal používať v kórejských spoločenských hnutiach. Stále však mnohí sociálni aktivisti vidia nenásilie v negatívnom svetle, ako slabú, pasívnu, nevzdorujúcu formu boja, čiastočne kvôli našej vlastnej histórii.

Po viac ako 30 rokov po japonskej koloniálnej okupácii a potom Kórejskej vojne viedol Južnú Kóreu autoritatívny vojenský režim. Režim odpovedal na vzrastajúce ašpirácie po slobode a demokracii s ozbrojeným terorom, a tak sa ľudia vyzbrojili sami, pričom hovorili o „vzdorujúcom násilí“. V súčasnosti štát stále používa násilie, najmä proti aktivistom, ale čoraz viac aktivistov akceptuje, že existuje nenásilný spôsob boja.

Určitá forma nenásilného odporu tu bola od 80tych rokov, ako študentské námietky voči posielaniu na hranicu, kde by museli čeliť severu, a boli tu vyhlásenia vojakov odsudzujúcich násilie, ktoré zažili počas vojenskej služby, kým civilisti protestovali proti výsluchom vykonávaným policajnými hliadkami. Avšak, pojem nenásilia bol obmedzený len na prostriedky odporu.

Teraz sa o odporcoch povinnej vojenskej služby hovorí, že boli prví úprimní pacifisti v Kórei, ktorí brali nenásilie ako životnú filozofiu. Obhajujú právo odmietnuť bezdôvodné rozkazy štátu kde prevláda nacionalizmus a militarizmus a apelovali na základné dobro v ľuďoch, vyzývajúc na fundamentálne pochybovanie o armáde, zbraniach a vojne. Ľudia boli hlboko dotknutí, keď videli odporcov vojenskej služby ochotne ísť do väzenia na 18 mesiacov radšej, než by mali vziať zbrane. Spoznali význam skutku odpor vojenskej služby, sledujúc pokračujúce vojny spôsobené USA a Izraelom.

Pracujúca skupina pre odpor voči vojenskej službe v Kórei sa teraz zameriava na poskytnutie nevyhnutnej pomoci, ako je zákonné a psychologické poradenstvo pre tých, ktorí sa pripravujú odporovať a tiež rozširovať povedomie zmyslu odporu vojenskej služby naprieč rôznymi aktivitami, ako sú tlačové konferencie, fóra, kampane a priame akcie. Počet odporcov vojenskej služby v Kórei je stále malý a požiadavky na tých, ktorí robia vyhlásenie o odpore voči vojenskej službe znamenajú, že potrebujú podporu. Hnutie odporu voči vojenskej službe nemá jednotný postoj voči nenásilnej akcii. Napríklad, v roku 2003, keď Kang Chul-min vyhlásil svoj odpor voči vojenskej službe kým bol v jej výkone, tu bol konflikt názorov, či zorganizovať demonštráciu s protestným sedením na znak solidarity a vznikli podobné diskusie týkajúce sa univerzitných študentov, ktorí urobili vyhlásenia o odpore voči vojenskej službe skorej, než boli povolaní. Mnohí nevidia, že samotný odpor voči vojenskej službe je jednou z foriem nenásilnej priamej akcie v niekoho živote, ktorá by sa mala spojiť s inými formami priamej akcie.

Ostatné skupiny, ktoré berú nenásilný pacifizmus ako principiálnu filozofiu svojho boja, hrali dôležitú časť v boji proti rozšíreniu americkej základne v Pchjongtcheku. Použili rôznorodé taktiky, vrátane vymyslených foriem nenásilnej priamej akcie, ktoré sú v ostrom kontraste s predchádzajúcimi spôsobmi boja. Niektorí členovia kampane sa rozhodli vytvoriť „mierovú dedinu“, čupiacu v budovách, ktoré boli opustené, aby vytvorili cestu pre základňu, a rozhodli sa renovovať ich na knižnicu, kaviareň, penzión ukazujúci mnoho prác umenia, na ktoré prispeli umelci podporujúci kampaň. Keď buldozéri, podporené ozbrojenou poriadkovou políciou a súkromnými bezpečnostnými silami (= „najatí bitkári“) prišli, aby zdemolovali zostávajúce budovy v dedine, dedinčania a podporovatelia pôvodne uspeli v tom, že sa im podarilo zablokovať ich, pričom vyliezli na strechy alebo sa priväzovali o budovy a posadali si pred buldozéri. Keď však vládna sila eskalovala – zo sily 4000 mužov v marci 2006 nakoniec dosahujúc 22 000 v septembri – stovky dedinčanov a podporovateľov bolo počas pokračovania demolácií zatknutých alebo zranených. Napriek tomuto ľudia stále skúšali na poliach pod vojenskou okupáciou farmárčiť, no nakoniec sa vo februári 2007 vzdali. Posledná sviečková protestná vigília sa konala v marci 2007 a v nasledujúci mesiac sa dedinčania a podporovatelia vrátili, aby pochovali časovú kapsulu obsahujúcu správy a označenú vlajkou s nápisom 'Návrat'.