Aplikácia "divadla utláčaných" Augusta Boala v Turecku

Do turečtiny boli preložené dve knihy Augusta Boala a rôzne periodiká diskutovali o jeho práci a „Divadle utláčaných“. Vo všeobecnosti používame jeho metódy vo výcvikoch v nenásilí, najmä „divadlo sôch“ a „simultánna dramaturgia“; používame ich tiež v našich osobných životoch. Boalove techniky ponúkajú jednoduché a tvorivé reakcie na stereotypné situácie; napríklad, ak sa na vás niekto pozerá ako na sexuálny predmet, čo keby ste jednoducho zdvihli nos?

Divadlo sôch (alebo divadlo obrazov)

Táto metóda využíva jazyk tela na preskúmanie predstáv. Účastníci sú vyzvaní na „vytesanie“ svojich tiel (alebo tiel ostatných), aby vyjadrili názor. Potom sa presunú do skupiny, aby sformovali skupinovú „sochu“ alebo obraz. Preskúmali sme pojmy ako „vojna“ a „mier“; napríklad, použitie formy tiel účastníkov a ich vzťah ku sebe navzájom, aby vyjadrili rôzne aspekty konfliktu v dynamike vojny. Žiadame tiež skupinu, aby „zdynamizovala“ skupinovú sochu vojny, ktorá sa premení na mier. Toto stimuluje príjemnú a aktívnu atmosféru, v ktorej sa bude diskutovať o prekážkach, ktorým čelíme počas prechodu z „vojny“ do „mieru“.

Divadelné fórum (alebo „simultánna dramaturgia“)

Jednou metódou je stvárniť scenár, v ktorom sa stane niečo, čomu chcete zabrániť alebo to chcete zmeniť. Potom si scenár zahráte znovu; členovia publika vás môžu prerušiť, „zamraziť“ vás a naznačiť, čo by jedna z postáv mohla urobiť inak. Osoba, ktorá vás „zamrazila“, prevezme úlohu tej postavy a otestuje tú myšlienku. Toto sme použili so skupinami viac než 20 žien s použitím scenára sexuálneho obťažovania na autobusovej zastávke alebo počas autobusových zájazdov. Účastníkov sa pýtame: „čo môže tá žena urobiť, aby zabránila obťažovaniu?“ Keď niekto ponúkne návrh, účastníci vstúpia do scenára, aby tú myšlienku otestovali. My osobne praktizujeme spôsob jednania, ktorý sme sa naučili z tejto štúdie a zdieľame túto skúsenosť s ostatnými skupinami a ľuďmi.

Neviditeľné divadlo

Toto je skôr vystúpenie buď v uliciach alebo na nejakom neočakávanom mieste, než v divadle. Dobrým miestom v Izmire, kde sa toto dá robiť, je trajekt, najmä počas dopravnej špičky. V jeden rok sme 25. novembra – na medzinárodný deň proti násiliu voči ženám – zdramatizovali scénu muža, obťažujúceho ženy. Ostatní zo skupiny sa zmiešali s pasažiermi a začali diskusiu, pričom na konci krátkeho výletu trajektom vysvetľovali, že mužský obťažujúci hral úlohu a bol v skutočnosti priateľom, ale tá žena je konfrontovaná s touto situáciou denne. Po našej druhej skúsenosti s neviditeľným divadlom sme pasažierov pozvali na následnú tlačovú konferenciu. Niektoré zo žien, ktoré sa zúčastnili, chceli zostať v kontakte. Raz sme urobili „neviditeľné divadlo“ o deťoch a násilí, ale keď sme skončili, jeden účastník protestoval, že sme ho vystavili vyrušujúcej dramatizácii proti jeho vôli.

Novinové divadlo

Táto metóda sa vo všeobecnosti používa počas pouličných akcií, najmä počas tlačových vyhlásení alebo petícií proti porušeniam ľudských práv. Vytvára príležitosť pritiahnuť pozornosť ľudí. Vytvorili sme naše vlastné noviny, ktoré vyzerali ako obyčajné turecké noviny a čítali sme ich verejnosti na pódiu. Použili sme túto techniku, aby sme ukázali a získali pozornosť verejnosti kvôli faktu , ktorý je súčasťou našich každodenných životov: že stále prebieha vojna a hoci o nej médiá neinformujú, musíme si jej byť vedomý.

Záver

Hoci sme boli naprieč krátkou históriou nenásilia v Turecku často prehliadaní a neboli sme až takí efektívni, ako by sme radi boli, stávame sa viditeľnejšími vďaka spojenectvám upevnenými so ženskými a LGBT hnutiami. Tomuto ďalej dopomáha fakt, že sa na verejnosti začala diskusia o odpore voči vojenskej službe. Vzrastajúce požiadavky od rôznych politických skupín na implementovanie výcvikov a metód v nenásilí do svojich programov tento trend potvrdzujú.