Humor a nenásilné akcie

Späť na obsah

Od Majkena Sorensena

Nenásilnú akciu používame zvyčajne kvôli vážnym problémom. Premýšľanie o akcii v humorných pojmoch sa preto môže zdať zvláštnym spôsobom narábania s problémom a nie vašou prvou voľbou. Avšak, humor a vážnosť môžu súvisieť omnoho užšie než sa na prvý pohľad môže zdať. Takmer všetok dobrý humor sa vyžíva v rozpore a absurdite; nenásilná akcia sa často pokúša poukázať na rozpor medzi svetom aký je a akým chceme, aby bol. Humor je mocný, pretože prevracia svet ako ho poznáme hore nohami a vymyká sa logike a uvažovaniu, ktoré je nevyhnutnou súčasťou zvyšku našich životov.

Ako začať?

Ak ku vám humor neprichádza ľahko, nezúfajte – dá sa mu naučiť. Sledujte svojho protivníka: ak existuje rozpor medzi tým, čo hovorí a čo robí, nemohlo by to byť základom pre dobrý vtip? Čím viac sa držíte pravdy o tom, čo váš protivník hovorí a robí, tým lepšie bude humor fungovať. Takmer všetci diktátori hovoria, že to, čo robia, je „pre dobro ľudí“. Ich akcie môžu takému druhu vyhlásenia protirečiť.

Používajte humor múdro

• Nepreháňajte to – humor by sa mal použiť s umiernením a najlepšie funguje, keď je doplnený o vážne posolstvo.
• Objekt vášho humoru si vyberte starostlivo!

Ak robíte politickú akciu, chcete politické posolstvo a chcete sa držať veci. Ako ľudia vyzerajú, ich spôsob reči alebo ich sexualita nie sú dobrými témami. Žartovanie o takých veciach zvyčajne nie je spôsobom na oslovenie druhých ľudí a odpútava to tiež pozornosť od politickej myšlienky, ktorú chcete vyjadriť. Na konci tejto časti sú dva príklady akcií, ktoré sa držia politických myšlienok a neodbočujú od témy.

Prečo použiť humor?

Používanie humoru vo vašich akciách môže byť užitočné v mnohých ohľadoch. Po prvé, pre tých, ktorí sa zúčastňujú akcie, by to malo byť zábavné. Humor má potenciál zabrániť a čeliť aktivistickému vyhoreniu, hoci to nie je magické riešenie.

Používanie humoru je tiež spôsob zvýšenia šance na upútanie pozornosti médií, možných podporovateľov a okoloidúcich. Novinári ktorí vedia, že dostanú dobré fotky a živý príbeh sa objavia skorej keď oznámite, že sa niečo má stať.

Ak ste časťou malého hnutia, ktoré sa chce rozšíriť, humor môže možným členom ukázať, že hoci pracujete na vážnom probléme, stále si viete užívať život.

Sila humoru

Humor je mocným spôsobom, ako sa vzťahovať na vášho protivníka, keďže „absurdita“ vašich akcií zmení vzťah a logiku racionálnej argumentácie. Polícia aj protivník môžu mať problém s reagovaním na dobré, humorné akcie. To vám môže poskytnúť perfektnú príležitosť na vytvorenie „akcie dilemy“, čo znamená, že bez ohľadu na to, čo vaši protivníci urobia, prehrajú a pravdepodobne sa v očiach okoloidúcich a ľudí na „svojej“ strane budú javiť slabší. Ale ak niekoho ponížite, buďte pripravený na kruté reakcie. Keď protivníkom skomplikujete nájdenie „vhodnej“ reakcie (adekvátnej z ich uhla pohľadu), frustrácia môže spôsobiť násilnú reakciu.

Príklady humorných akcií

Niektoré z vyššie popísaných myšlienok môžu popísať dva príklady. Neodporúčame priamo ich skopírovať, keďže váš kontext je pravdepodobne veľmi odlišný. Môžu vám ale ukázať, aký mocný môže byť humor:

V Nórsku v roku 1983 malá skupina úplných odporcov vojenskej služby organizovaných v skupine „Kampaň proti odvodom“, (KMV v nórčine) odmietla vojenskú a alternatívnu službu. Chceli vyvolať verejnú diskusiu a zmeniť zákon, ktorý im udelil 16 mesiacov vo väzení. Štát to odmietol nazvať „väzením“ a namiesto toho povedal, že odporcovia si „odslúžia svoju službu v inštitúcii pod administratívou väzenských autorít“. Aby sa zabránilo tomu, aby z nich boli politickí väzni, neboli oficiálne nijaké súdy, neboli nijakí väzni a žiadny trest. Prípady úplných odporcov išli cez súdy len pre identifikovanie odporcu a výsledok bol vždy ten istý: 16 mesiacov vo väzení. Niekedy sa žalobca nikdy neukázal, pretože výsledok bol jasný aj tak. KMV toto využili v jednej zo svojich akcii:

Jeden z aktivistov sa obliekol ako žalobca a zveličoval svoju úlohu, pričom požadoval, aby úplný odporca dostal ešte dlhší pobyt vo väzení kvôli svojej profesii (bol právnikom). Počas procedúry na súde si nikto nevšimol nič zlé napriek „žalobcovým“ zveličeniam. O týždeň neskôr KMV poslali svoju tajnú video nahrávku prípadu do médií, výsledkom čoho bolo, že sa väčšina nórskej verejnosti smiala.

Tento príklad jasne ilustruje moc prevrátenia vecí hore nohami. Priateľ obžalovaného hrajúceho žalobcu a požadujúceho silnejší trest, než môže udeliť zákon, paroduje súd. V tejto akcii aktivisti KMV satirizovali absurditu súdneho procesu, na ktorom nie je o čom diskutovať; podarilo sa im pritiahnuť pozornosť médií aj „obyčajných ľudí“. Dodatočne k prevráteniu úloh hore nohami, paródia súdu tiež odhalila rozpor medzi tým, čo nórsky štát hovoril a čo robil. Ak politici nazývajú Nórsko demokraciou a tvrdia, že nemá politických väzňov, prečo sú ľudia posielaní do väzenia za svoje presvedčenia? A prečo sa to uväznenie ani nenazýva trestom odňatia slobody, ale administratívnym pojmom pre službu v alternatívnej službe? Toto je absurdná situácia a prostredníctvom jej zdramatizovania v humornom rámci KMV prenikli cez všetky racionálne vysvetlenia a vysvetlili ľuďom, že toto nedávalo zmysel.

Tento prípad však vyjadril dôležitú myšlienku, že aktivista využívajúci humor by si mal byť vedomý súvislosti, v akej ho použije. Ak sa chcete vyhnúť dlhému pobytu vo väzení, imitovanie tohto druhu akcie sa neodporúča.

V druhom príklade sa pohneme z demokratického Nórska do diktátorského Srbska v roku 2000, pred pádom Slobodana Miloševiča. Miloševič na podporu poľnohospodárska umiestnil do obchodov a na verejné miesta škatule a žiadal ľudí, aby prispeli jedným dinárom (srbská mena) na zasiatie a vysadenie plodín. V reakcii mládežnícke hnutie Otpor zorganizovalo svoju vlastnú zbierku nazvanú „Dinar za smenu“. Smena je v srbčine slovo s mnohými významami; môže znamenať zmenu, rezignáciu, prepustenie, penziu alebo čistku. Táto akcia, pozostávajúca z veľkého sudu s Miloševičovou fotkou, sa zopakovala niekoľko krát na rôznych miestach v Srbsku. Po prispení dinárom ľudia dostali palicu, ktorú mohli použiť na úder po sude. Pri jednej príležitosti značka naznačila, že ak ľudia nemajú kvôli Miloševičovej politike nijaké peniaze, mali by po sude udrieť dvakrát. Keď polícia sud odstránila, tlačová správa Otporu vyhlásila, že polícia zatkla sud a že akcia mala veľký úspech. Tvrdili, že vyzbierali dostatok peňazí na Miloševičov dôchodok a že polícia dala tie peniaze Miloševičovi.

Toto je príklad akcie dilemy, pretože Otpor nenechal Miloševičovi a polícii nijaký priestor na reakciu. Keby polícia neodniesla sud, stratila by tvár. Keď niečo urobili, Otpor pokračoval vo vtipe tým, že to nazval zatknutím sudu a povedal, že polícia dala Miloševičovi peniaze na jeho dôchodok. Bez ohľadu na to, čo režim urobil, prehral.