Konštruktívny program

Späť na obsah

Podľa Gándhího si nenásilná spoločenská zmena vyžaduje vybudovanie novej spoločnosti v plášti tej starej, čo nazval konštruktívnym programom. 'Nenásilie bolo pre Gádhího viac, než len technika boja alebo stratégie pre vzdorovanie vojenskej agresii, ' vysvetľuje Robert Burrowes vo svojej štúdii z roku 1995 s názvom Stratégia nenásilnej obrany: gándhiovský prístup. Skôr to 'úzko súviselo so širším bojom za spoločenskú spravodlivosť, ekonomickú sebestačnosť a ekologickú harmóniu, rovnako ako hľadanie sebarealizácie.' Ako to Burrowes opísal: 'Pre jednotlivca konštruktívny program znamenal zvýšenú vnútornú silu vďaka vývoju osobnej identity, sebadôvery a nebojácnosti. Pre komunitu to znamenalo vytvorenie novej skupiny politických, spoločenských a ekonomických vzťahov'. V prípadoch, keď došlo k politickým revolúciám, no obyvateľstvo nebolo zorganizované na uplatnenie sebaurčenia, bolo vytvorenie novej spoločnosti extrémne náročné a príliš často dochádzalo k uzurpovaniu moci novou diktatúrou.

Gándhí stanovil tri prvky potrebné pre spoločenskú transformáciu: osobnú transformáciu, politickú akciu a konštruktívny program. Považoval ich za prepletené, všetky rovnako nevyhnutné pre dosiahnutie spoločenskej zmeny. Základné prvky, ktoré Gándhí považoval za nevyhnutné pre transformáciu a oslobodenie Indie, zahrňovali programy predstavujúce rovnosť, oslobodenie vzdelávania, podporu ekonomickej sebestačnosti a vytvorenie čistého životného prostredia. Rovnosť znamenala vytváranie ášramov, politických kampaní a spolupracujúcich podnikov naprieč sociálnymi rozdielmi. Tie by prepájali komunálne línie (hinduistické, moslimské, sikhické atď.), rodovú nerovnosť a kastovnícke rozdiely – najmä „nedotknuteľných“ – a obsahovali by členov 'horských kmeňov' a ľudí trpiacich leprou. Gándhí začal vzdelávacie projekty: kampane gramotnosti na podporu základného čítania a matematických zručností, politické vzdelanie, znalosti o zdraví a výcvik v nenásilí pre študentov. Jeho kampane ekonomickej sebestačnosti zahrňovali, a to je ten najslávnejší prípad, domáce spriadanie šiat, čo sa dialo v celej Indii. Konštruktívny program, ktorý sa často robil kolektívne, bol tiež kampaňou nespolupráce so systematickou závislosťou Indov od Britov kvôli šatám. Ekonomická sebestačnosť tiež zahrňovala diverzifikáciu plodín, vytváranie dedinských priemyselných odvetví a vytvorenie pracovných únií. Environmentálne snahy zahrňovali celú komunitu v sanitácii dedín, čo pre hinduistov znamenalo otvorene opovrhovať kastovníckymi normami.

Proces práce na konštruktívnom programe mal fundamentálne výhody, z ktorých prvou bolo poskytnutie okamžitej pomoci tým, ktorí ju najviac potrebovali. Keď ľudia prichádzajú do komunity spolu, nie na individuálnu akciu, stávajú sa z nich stúpenci spoločenskej zmeny. Gándhí považoval konštruktívny program za výcvik pre občiansku neposlušnosť, ktorá často zahrňovala nespoluprácu. Konštruktívny program poskytuje príležitosti na vyvinutie zručností potrebných na vybudovanie novej spoločnosti.

Príklady konštruktívnych programov

Kolumbia

Od roku 2000 bolo Sincelejo, malé karibské mesto v Kolumbii, druhým najväčším mestom, ktoré dostávalo ľudí vysídlených kvôli kolumbijskému konfliktu. Mládež v tomto meste čelila núteným odvodom do armády, rebelských skupín a milícií. Mnohí z nich sa pridali k týmto silám z ekonomických dôvodov, aby podporili svoje rodiny. Skupina odporcov vojenskej služby zo Sinceleja začala vytvárať alternatívy voči núteným odvodom, a to najprv tým, že konali workshopy o mierovej kultúre, nenásilí a odpore voči vojenskej službe. Potom, keď si uvedomili, že ekonomika bola hlavným dôvodom, prečo bola mládež v Sinceleje verbovaná, začali vytvárať ekonomické alternatívy tým, že zakladali vlastné malé podniky. Skupina teraz vyrába lepenkové škatule a skrine, organickú zeleninu, margarín, tričká a pekárenské výrobky, ktoré im a ich rodinám prinášajú príjem. Hlavné ciele týchto snáh sú:

• zabrániť verbovaniu mládeže
• vytvoriť podpornú sieť, aby sa zabránilo nútenému odvodu
• vyškoliť mladých ľudí v nenásilných metódach riešenia konfliktov
• vymyslieť ekonomické stratégie na podporu základných potrieb svojich rodín.

Keňa

Ani ďalekozraká Wangari Maathai, zakladateľka hnutia Zelený opasok v Keni, nemohla v roku 1976 vidieť, kam povedie jednoduchá konštruktívna aktivita, akou je vysádzanie stromov. Prvý krát to Keňskému národnému výboru žien navrhla ako aktivitu, ktorá sa mala vykonať v spolupráci s vládnou lesníckou komisiou, ktorá poskytla semená. Ako tvrdila, prostredníctvom tohto mohli ženy vyriešiť niektoré svoje ekonomické problémy, ktoré naliehavo ovplyvňovali ich životy. Nemala ani potuchy, že rozšírenie tejto siete povedie v 90tych rokoch k tomu, že hnutie Zelený opasok bude v popredí národných kampaní proti korupcii a za mnohostrannú demokraciu, v ktorej bude ona sama dobitá a uväznená, alebo že neskôr bude vedúcou hovorkyňou vo svetovej kampani na odpísanie dlhu 'tretieho sveta'.

Spojené štáty

Hnutie nenásilia na Západe nezdôrazňuje konštruktívny program, ale viac sa zameriava na protest, ale príklady konštruktívnych programov v Spojených štátoch zahrňujú komunitné pozemkové spolky pre permanentne cenovo dostupné bývanie, robotníkmi vlastnené družstvá, úkryty pre týrané ženy a krízové centrá pre znásilnené ženy, zvýšený záujem o alternatívne verejné školy, mestské záhrady, miestnu výrobu jedla bez pesticídov, vírusové šírenie otvoreného softvéru a umenia a cenovo prístupnú obnoviteľnú energiu. Konštruktívny program je viac, než výroba nových vecí. Mnoho aspektov Gándhího programu sa sústreďovalo na posun k rovnosti. V Spojených štátoch to znamená vážnu protiutláčateľskú prácu, rovnako ako vysporiadanie sa s ekonomickými nerovnosťami. Hoci je v Spojených štátoch chudoba a rastúca priepasť medzi bohatými a chudobnými, konštruktívne programy musia podporiť zníženie materialistickej spotreby.