Späť na obsah

Od Rubena Daria Parda Santamariu

1. Nepriateľský kontext

Mierová komunita San José de Apartadó bola založená v roku 1997 a zrodila sa v podmienkach nepriaznivých pre nenásilný odpor. Komunita sa nachádza v oblasti Uraba v Kolumbii, kde sú v hre silné ekonomické záujmy a kde sa odohráva ozbrojený konflikt medzi gerilami (FARC), štátnymi silami a poloarmádami (zvyčajne pracujúcimi v tajnej dohode so štátom). Je to miesto, v ktorom bol politický teror, vraždy a zastrašovanie použité na eliminovanie lídrov a aktivistov. Mierová komunita samotná je vytvorená z vysídlených ľudí, ľudí, ktorých rodičia a starí rodičia boli taktiež obeťami násilia. V priebehu svojej existencie musela Mierová komunita čeliť kampaniam na jej zdiskreditovanie z najvyšších úrovní národnej vlády a médií, najmä pod vládou Alvara Uribeho.

Mierová komunita má viac než 1000 členov, hoci okolo 150 z nich bolo zabitých – štátnymi bezpečnostnými silami, poloarmádami alebo FARC.

2. Ku stratégii občianskeho odporu

Čo začalo s naliehavou potrebou nájsť praktické alternatívy pre vysídlených ľudí prerástlo do projektu ponúkajúceho alternatívu k súčasnému spoločenskému modelu. Má to tri rozmery:

  • Odpor voči vojne a násilnému vysťahovaniu: vytvorenie mechanizmov pre ochranu civilistov v kontexte silného ozbrojeného konfliktu.
  • Založenie udržateľnej základne pre komunitnú súdržnosť, vrátane vývoja holistických a ekologických ekonomických alternatív.
  • Vybudovanie mieru: na každodennej vnútornej úrovni nenásilných foriem vzťahu; na politickej úrovni odsudzovať použitie násilia a podporovanie vyjednaného politického riešenia ozbrojeného konfliktu: prostredníctvom priamej pomoci, rozširujúc myšlienku zón mieru a ponúkaním poradenstva ostatným miestnym komunitám.

2.1 Ekonomická stratégia

Vo vojnovej zóne nie je normálna zásoba základných tovarov. Preto komunita potrebuje vypestovať svoje vlastné jedlo, ale spolupracuje so skupinami „férového obchodu“, aby predávali na trhu koku a detské banány. Dodatočne to vyžadovalo iniciatívu na zorganizovanie mítingov a kurzov (pod titulom Roľnícka univerzita alebo Univerzita odporu) na zdieľanie informácií o ekologických formách poľnohospodárstva.

2.2 Stratégia politiky

Vznik Mierovej komunity bol radikálnou výzvou pre tých, ktorí sa usilujú o vládu nad územím, nad všetkým ozbrojenými hráčmi štátu, poloarmádami a gerilou. Aby komunita prežila, musí si vybudovať vzťahy, ktoré na jednej strane znižujú nátlak na Mierovú komunitu, a na druhej posilňujú jej odolnosť – vzťahy na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni.

2.3 Stratégia: komunitná súdržnosť

2.3.1 Politika dohody pre spolužitie

Zakladajúca deklarácia Mierovej komunity vytyčuje princípy demilitarizácie a neutrality, ktoré predstavujú spoločného menovateľa komunity. Akt podpísania tejto deklarácie je zjednocujúcou silou pre kolektív.

2.3.2 Integrálny výcvik

Výcvik je pre komunitu životne dôležitý. Najprv v príprave na jej založenie – keď boli workshopy s vysídlenými ľuďmi a perspektívnymi členmi. Teraz sa Výcvikový výbor vnútorne koncentruje na posilnenie porozumenia a záväzku voči princípom komunity, analyzovaniu jej situácie a hodnoteniu celého procesu občianskeho odporu. Učí zručnostiam na vyriešenie konfliktu v komunite samotnej a kladie si za cieľ posilniť rozhodnutie členov komunity nepridať sa do akejkoľvek ozbrojenej skupiny. Výcvikový výbor nepracuje len s rodinami, koordinátormi a pracovnými skupinami členov komunity, ale tiež s ostatnými rodinami v oblasti.

2.4 Stratégia: ochrana

Toto odkazuje na aktivity na zníženie rizika porušenia ľudských práv členov komunity a samotný proces občianskeho odporu. Toto zahrňuje: - Dokumentovanie a verejné odsúdenie porušení spáchaných všetkými ozbrojenými aktérmi; - Identifikovanie priestorov komunity vďaka vztýčeniu billboardov vyhlasujúcich jej princípy; - Šírenie informácií prostredníctvom malých publikácií, videí, národných a medzinárodných mítingov na jej území, národné a medzinárodné túry a od konca roka 2004 s vytvorením svojej vlastnej web stránky; - Petície národnej vláde a čoraz viac pre medzinárodné agentúry, čo občas viedlo ku priaznivým verdiktom, obmedzeniam uvalenými na americkú vojenskú pomoc, súdu s vojakmi obvinenými zo zabitia lídrov komunity vo februári 2005; - Ochranný sprievod: Peace Brigades International pravidelne sprevádzajú dopravu do a z komunity, kým ostatné medzinárodné organizácie, vrátane amerického Spoločenstva zmierenia, ktoré poskytuje ochranu naprieč sprievodmi v komunite.

3. Návrh pre nové neutrálne zóny

Na rozdiel od „bezpečných oblastí“ vytvorených dohodou medzi ozbrojenými silami, je v Mierovej komunite civilné obyvateľstvo samotné, ktoré sa rozhodlo vytvoriť fyzický priestor a sociálnu ochranu pre tých, ktorí nie sú zapojení do vojny. Mierové komunity nie sú obyčajným miestom prežitia medzi guľkami, ale usilujú sa o vybudovanie mieru so sociálnou spravodlivosťou, spôsobe života založenom na dôstojnosti, autonómii a solidarite.

4. Schopnosť vzdorovať útlaku

Mierová komunita San José de Apartadó je jednou z najhoršie zasiahnutých politickým násilím v Kolumbii. Politický útlak je zacielený na prelomenie princípov a presvedčení ľudí, ktorí sa rozhodli pre mier, na šírenie nedôvery a zastrašovania a ochromenie toho kontrastu, ktorý vytvorili individuálne a kolektívne úrovne. Prostredníctvom selektívnych akcií a kópií priameho násilia šíri zastrašovanie a nedôveru medzi obyvateľstvom, čím ochromuje schopnosť ľudí reagovať.

Vytrvalosť v tomto odpore napriek násiliu sa dá čiastočne vysvetliť absenciou lepších alternatív pre ľudí, ktorí boli násilne vysídlení. Avšak, záleží to tiež od pozitívnejších faktorov: - Silné sociálne vedomie, konanie ako subjekt a nie podriadené politickým nariadeniam; - Vnímanie, že napriek ozbrojeným aktérom má proces odporu šancu na úspech; - Istota, že nenásilie ponúka lepšie šance na prežitie; - Neotrasiteľný záväzok k nevzdaniu boja, pre ktorý už položilo svoje životy toľko mučeníkov.

5. Rôzne druhy odporu

Mierová komunita vzdoruje na mnohých úrovniach: - Vzdoruje malárii, chudobe a nedostatku základných služieb v takých oblastiach Kolumbie; - Vzdoruje teroru legálnych a ilegálnych ozbrojených skupín; - Vzdoruje pokušeniu pomsty na území, kde by bolo extrémne jednoduché pridať sa ku akémukoľvek ozbrojenému aktérovi a úsiliu o pomstu proti nepriateľovi; - Vzdoruje uvaleniu výlučného a autoritatívneho modelu spoločnosti, kým navrhuje projekt života založeného na komplexnej vízii dôstojnosti a rozvoja.

6. Ako záver

Medzi najdôležitejšími faktormi, ktoré umožnili roľníkom a farmárom zo San José de Apartadó udržať nenásilný odpor počas uplynulých 10 rokov, sú:

  • Sprievod subjektov z katolíckej cirkvi;
  • Demokratická a flexibilná organizačná štruktúra komunity, ktorá posilňuje pocit spolupatričnosti a súdržnosti komunity;
  • Zlepšenie životov žien a detí s ohľadom na to, čo mali predtým;
  • Posilnenie vnútornej disciplíny, rešpektu pre dohodnuté pravidlá správania a oddanosť fundamentálnym princípom neutrality a nenásilia;
  • Implementovanie vnútorných ochranných opatrení;
  • Otvorenie priestoru pre konzultáciu s vládnymi činiteľmi;
  • Implementovanie ekonomických stratégií na naplnenie základných potrieb;
  • Progresívny proces integrácie a koordinácie akcií s ostatnými miestnymi skúsenosťami s občianskym odporom v rôznych oblastiach Kolumbie;
  • Trénovanie nových vodcov;
  • Príklad mučeníkov motivujúcich pokračujúci odpor;
  • Ochrana ponúknutá medzinárodným sprievodom;
  • Postupná konsolidácia siete medzinárodnej podpory v mnohých krajinách;
  • Morálna sila komunity a jej odolnosť tvárou v tvár násiliu ozbrojených skupín.

Related content