Akčný plán hnutia

Späť na obsah

Nástroj na analýzu pokroku vášho hnutia

Silke Kreusel a Andreas Speck

Aktivisti sa často cítia oslabení, hoci sa ich hnutiu dobre darí a je na ceste k úspechu. Pochopenie spôsobu, akým hnutie funguje a rozoznanie jeho úspechu môže preto posilniť aktivistov hnutia a skupiny. Akčný plán hnutia (APH), vyvinutý v 80tych rokoch Billom Moyerom, je pre tento účel dobrým nástrojom, pretože opisuje osem štádií úspešných hnutí a štyri úlohy, ktoré musia aktivisti hrať.

Strategické predpoklady

APH je založený na siedmych strategických predpokladoch:

1. Spoločenské hnutia sa potvrdili byť silné v minulosti a dúfajme, že budú silné i v budúcnosti.

2. Spoločenské hnutia sú v centre spoločnosti. Sú založené na najprogresívnejších spoločenských hodnotách: spravodlivosti, slobode, demokracii, občianskych právach. Hoci odporujú štátu alebo vláde, spoločenské hnutia podporujú lepšiu spoločnosť a nebojujú proti nej.

3. Skutočným problémom je „sociálna spravodlivosť“ verzus „vlastné záujmy“. Hnutie pracuje na sociálnej spravodlivosti a tí pri moci predstavujú vlastné záujmy.

4. Veľkou stratégiou je podpora participatívnej demokracie. Nedostatok demokracie je hlavným zdrojom nespravodlivosti a sociálnych problémov. V boji za cieľ hnutia – právo na odmietnutie vojenskej služby v Turecku alebo zastavenie výstavby cesty v Spojenom kráľovstve – je kľúčom vyvinutie participatívnej demokracie.

5. Cieľom je podpora bežného občana, ktorý poskytuje moc držiteľom moci tým, že s nimi súhlasí. Ústrednou témou spoločenských hnutí je boj medzi hnutím a držiteľmi moci o získanie podpory väčšiny ľudí, ktorí skutočne majú moc na zachovanie statusu quo alebo vytvorenie zmeny.

6. Úspech je dlhodobý proces, nie udalosť. Pre dosiahnutie úspechu musí byť hnutie úspešné v dlhej sérií podcieľov.

7. Spoločenské hnutia musia byť nenásilné.

Osem štádií spoločenských hnutí

Hnutie začína bez toho, aby ich poznalo. V prvom štádiu, zvyčajný chod vecí, je hlavným cieľom skupín hnutia donútiť ľudí myslieť, ukázať, že je tu problém.

Ďalším krokom je ukázať zlyhanie zaužívaných kanálov (druhé štádium). S použitím vypočutí, právnych procesov, účasti na administratívnych konaniach a tak ďalej musí hnutie dokázať, že tieto inštitúcie nebudú konať za ľudí, aby vyriešili problém – a že ľudia budú musieť konať sami.

Toto vedie k podmienkam dozrievania (tretie štádium) pre vývoj spoločenského hnutia. Ľudia začínajú počúvať a formovať nové skupiny, malé akcie občianskej neposlušnosti začínajú dramatizovať problém. Držitelia moci začínajú byť trocha podráždení, ale zväčša pokračujú ako zvyčajne.

Ak si hnutie dobre urobí svoju domácu úlohu (organizácia nových skupín, vytváranie sietí a budovanie koalície), po spúšťacej udalosti môže odštartovať (štvrté štádium). Tú udalosť by mohlo zorganizovať hnutie – okupácia miesta výstavby v meste Wyhl v Nemecku v roku 1974 spustila nemecké protijadrové hnutie – alebo niečo, čo urobia držitelia moci. Spúšťacia udalosť vedie k masívnym demonštráciám, veľkým kampaniam občianskej neposlušnosti a rozsiahlemu mediálnemu pokrytiu. Hoci hnutie získa mnoho verejnej sympatie, držitelia moci sa v tomto štádiu zvyčajne nevzdávajú.

Toto často vedie u mnohých aktivistov k vnímaniu zlyhania (piate štádium). Toto vnímanie sa zosilní kvôli znižovaniu účasti na akciách hnutia a negatívnom mediálnom pokrytí.

Ale v tom istom čase hnutie víťazí nad väčšinou (šieste štádium). Až doteraz sa hnutie sústreďovalo na protest; teraz je dôležité ponúknuť riešenia. Takmer tri štvrtiny spoločnosti súhlasia s tým, že je potrebná zmena. Teraz je dôležité vyhrať boj o druh zmeny, ktorá má nastať. Držitelia moci sa pokúsia podviesť hnutie, zvýšiť útlak, hrať triky (nemecká vláda sa teraz pokúša poslať jadrový odpad do mesta Ahaus namiesto Gorleben: viď šiesta strana). Hnutie si musí dať za cieľ zastaviť triky a podporiť alternatívne riešenie.

Skutočný úspech (siedme štádium) je dlhý proces a často náročný na rozoznanie. Úlohou hnutia nie je len splniť svoje požiadavky, ale dosiahnuť posun v paradigme, nový spôsobom myslenia. Len odstavenie všetkých jadrových elektrární bez zmeny nášho pohľadu na energiu len presunie problém od rádioaktivity ku oxidu uhličitému (čo je taktiež úspech). Len to, že sa nejaké ženy dostanú do úradu, nezmení štruktúru patriarchálnej spoločnosti.

Po tom, čo hnutie zvíťazí – či už konfrontačným bojom alebo dlhodobým oslabovaním držiteľov moci – musí hnutie implementovať svoj úspech. Úlohou hnutia je teraz konsolidácia úspechu a prechod k ďalším bojom (ôsme štádium).

Štyri úlohy aktivistov

V týchto ôsmich štádiách môžu mať aktivisti mnoho rôznych úloh. Jeden druh osoby ich nemôže urobiť všetky a zvyčajne identifikujete štyri hlavné typy aktivistov. Aby hnutie uspelo, všetci musia byť prítomní a pracovať efektívne.

Rebel je druh aktivistu, ktorého mnoho ľudí identifikuje so spoločenskými hnutiami. Prostredníctvom nenásilných priamych akcií a verejného vyhlásenia „nie“ rebeli zaraďujú problém do politickej agendy. Ale pokiaľ sa identifikujú ako osamelý hlas na okraji spoločnosti a hrajú sa na militantného radikála, môžu byť neefektívni. Rebeli sú dôležití v treťom a štvrtom štádiu a po akejkoľvek spúšťacej udalosti, ale zvyčajne sa presunú k iným dozrievajúcim hnutiam v šiestom štádiu alebo neskôr.

Reformátorov v hnutiach často podceňujú, ale oni sú tými, ktorí dokazujú zlyhanie existujúcich kanálov alebo podporujú alternatívne riešenia. Avšak, často majú tendenciu veriť v inštitúcie alebo navrhovať reformy, ktoré sú príliš malé na konsolidovanie úspechu hnutia.

Občania zaisťujú, že hnutie nestratí kontakt so svojimi hlavnými podporovateľmi. Ukazujú, že hnutie koná v centre spoločnosti (učitelia, fyzici a farmári zúčastňujúci sa Gorlebenských protestov) a ochraňujú ho pred útlakom. Keď stále veria tvrdeniu držiteľov moci, že slúžia verejným záujmom, môžu byť veľmi neefektívni.

Agent zmeny je štvrtou a do istej miery kľúčovou úlohou v akomkoľvek hnutí. Podporujú vzdelávanie a presvedčujú väčšinu spoločnosti, organizujú siete na úrovni radových občanov a podporujú dlhodobé stratégie. Podporovaním utopických vízií alebo obhajovaním len jediného prístupu môžu byť tiež neefektívni. Majú tiež tendenciu ignorovať osobné problémy a potreby aktivistov.

Čo sa deje teraz?

Spoločenské hnutia sú komplexným fenoménom: nenasledujú APH ako cestu na mape. Ale pokus o identifikovanie štádia vášho hnutia a druh zapojených aktivistov dosť pomáha pri rozoznávaní úspechu a vývoji budúcnosti. Ak ste sa stratili po ceste – skontrolujte APH!

Pôvodne vytlačené v Peace News, číslo 2324, marec 1998